História

Kaštieľ bol postavený v roku 1738 pre zemana Tomáša Szentiványiho.
V roku 1768 dedičsky pripadol pánovi Jánovi Stanislavovi. Ten sa venoval obchodovaniu s drevom. Jeho deti Ján a Michal pokračovali v rodinnej tradícii. Starší Ján, ktorému patrila polovica kaštieľa, sa zaoberal výrobou sudov, ktoré dodával do celého Uhorska. Michal bol okresným horárom.

V rokoch združstevňovania (1953-1956) bola v priestoroch záhrady kaštieľa zriadená farma JRD.

V objekte stále bývala rodina Stanislavová, pani Margita a jej sesternica Irena. Pani Margita s manželom Alexandrom Radimierskym boli učitelia v miestnej škole v Liptovskom Jáne, neskôr na Hodžovom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. 

V roku 1956 bol kaštieľ zapísaný do Štátneho zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. V kaštieli vyrastal univ. prof. Dr. Ján Stanislav, DrSc. Bol významným slavistom, profesorom na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr pôsobil na Univerzite Komenského v Bratislave. Jeho brat Rudolf bol za čias 1. Československej republiky riaditeľom Celulózky a papierne v Ružomberku.

V roku 1982 kaštieľ odkúpili súrodenci Jozef a Maja Stanislavovci. Chátrajúci objekt začali postupne opravovať s cieľom zachovania pôvodnej kultúrno-historickej hodnoty a architektonickej podoby.

Od roku 1998 časť objektu slúži ako rodinný penzión. Potomkovia rodu vlastnia kaštieľ dodnes.

Kaštieľ je národnou kultúrnou pamiatkou.